Počúvať mesiac televízne reklamy a spisovať ich texty nie je žiadna zábava, verte mi. Ešte stále viem väčšinu naspamäť, keďže som si ich prezrela minimálne stokrát pri rozoberaní slovných druhov.
Pri praktickej časti, teda mojom výskume, som sa síce zapotila, ale som spokojná s tým, čo z môjho snaženia vzišlo. Viem presne, ktoré reklamy aké slovné prostriedky využívajú, čo nimi chcú docieliť a podobne. Na hodnotenie si však ešte počkám.
A čo bolo najťažšie? Prísť na to, ako to všetko písať. Voliť správne jazykové prostriedky, vedieť sa vykoktať a niekedy vedieť povedať úplne banálnu vec extra dlhým súvetím s využitím cudzích termínov.
A keď už má človek tú bakalársku prácu hotovú – tak si ju ešte týždeň prerába, pretože vždy tam nájde chybu alebo niečo, čo sa mu tam nepáči.
Menší boj som viedla aj so šablónou, ktorá ma niekedy nechcela poslúchať. Ale nakoniec som to (snáď) dobojovala do šťastného konca a bakalárku som odovzdala. Až som tomu nemohla uveriť...
Nechcela som ju mať „odfláknutú“, chcela som byť sama na seba hrdá. Keď držím v ruke svoje bakalárske dieťa viem, že som opäť o krok dopredu k titulu a k tomu stať sa ešte dospelejšou.
Tretiakom – bakalarantom, držím palce!